Oboznámili sa s vývojom dopravy na Slovensku, prezreli si dobové uniformy, niektoré staré stroje a zariadenia, historické vlaky, prvé automobily a motocykle, ktoré sa vyrábali v Československu. Siedmaci videli demonštráciu fungovania parného stroja a štvortaktného motora, avšak najviac sa im páčili historické motocykle.

Druhou zastávkou bol známy Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, ktorý vytvoril majster – rezbár Jozef Pekara. Žiakov zaujala prekrásna expozícia, ktorá zobrazuje Kristovo narodenie v meste Betlehem a jeho život. Zároveň ukazuje aj dejiny slovenského národa, ťažký život Slovákov, ktorý predstavovala tvrdá práca na poli, remeslá, ktorým sa venovali a zvyky a tradície, ktoré dopĺňali ich bežný každodenný život. V Slovenskom betleheme sú zastúpené všetky slovenské regióny so svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. V pozadí sa týči Kriváň – jeden z tatranských štítov – symbol slovenskej krajiny.

Ďalšou zastávkou bolo Múzeum Čičmany v Strážovských vrchoch. Čičmany sú najvyššie položená obec v Žilinskom kraji v nadmorskej výške 655 m. Žiaci mali možnosť vidieť maľované domčeky, ktoré sú na Slovensku unikátnou svetovou raritou. Čičmiansky vzor na zrubových dreveniciach je originálny, preto bola historická časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Z rozprávania sprievodcu sme sa dozvedeli, že ornamentálna výzdoba domov slúžila pôvodne na ochranu dreva vápenným náterom pred nepriaznivými prírodnými vplyvmi. Vzory sú inšpirované ornamentom tunajšej výšivky. V ľudovom objekte v Radenovom dome nám sprievodca predstavil zamestnania, ľudový odev a ľudové umenie obyvateľov Čičmian. Vypočuli sme si rozprávanie o živote tunajšieho obyvateľstva, jeho zvykoch a tradíciách počas celého roka.

Poslednou zastávkou bol Sklársky skanzen – Sklený sen vo Valaskej Belej. Pán Peter Dolinaj – sklársky majster ľudovej umeleckej výroby, ukázal našim žiakom prácu so sklom. Dozvedeli sa, ako naši predkovia ručne tvarovali a fúkali sklo. Pán Dolinaj počas prezentácie fúkania skla rozprával o sklárskych osadách, ktoré vznikali tam, kde boli suroviny potrebné na výrobu skla. Sú to hlavne kremenný piesok, drevo a voda. Sklárska história sa v regióne začala v roku 1747, keď v osade Gápel postavili sklársku hutu a v nej pece na tavenie skla. Sklárske pece zo šamotovej hliny rozohriali drevom, čím dosiahli vysokú teplotu až do 1300 °C. V rozpálenej peci sa tavil kremičitý piesok s ostatnými prísadami ako sóda, vápenec, prípadne na zafarbenie skla sa pridávali rôzne oxidy kovov. Z rozžeravenej hmoty – skloviny mohli sklári začať tvarovať rôzne sklené výrobky. Pán Dolinaj nám prezentoval pred našimi očami tradičnú sklársku výrobu, vyfúkaval rôzne sklené výrobky – suveníry, vtáčiky, vázy a žiaci videli na vlastné oči prácu skutočného tradičného sklára, čo bolo naozaj veľmi zaujímavé. Videli sme, ako pri práci so sklenou hmotou používal rôzne pomôcky, ako boli kovové pinzety, nožnice, ale aj drevené formy. Žeravú sklovinu naberal z pece na kovové palice alebo píšťaly, cez ktoré fúkal rôzne tvary. Pri tvarovaní horúca tekutá hmota na vzduchu chladla a vzniknutý výrobok si už udržiaval svoj pevný tvar. Tieto výrobky nemôžu príliš dlho chladnúť na vzduchu, pretože by praskli. Preto ich sklár ešte za horúca vložil do temperačnej chladiacej pece, v ktorej bola teplota 550 °C. Tam sa odkladali všetky výrobky, ktoré cez deň sklári vyrobili a po skončení prác začali pomaly znižovať teplotu. V Sklárskom skanzene vo Valaskej Belej pán Dolinaj recykluje staré sklo. Z neho vyrába rôzne originálne výrobky, bytové dekorácie, suveníry alebo repliky starodávneho skla. Žiaci si zároveň kúpili na pamiatku niektoré z vyfúkaných výrobkov zo skla, ktoré sklár dávnejšie vyrobil.

Samozrejme, po návštevách zaujímavých miest sme ukončili školský výlet v nákupnom centre v Žiline, kde sa žiaci osviežili ovocnými nápojmi, zmrzlinou, či sladkým koláčom. Príjemne unavení, ale s množstvom nových zážitkov a informácií sme sa vrátili domov.